Details

Krasko Ivan

Eigenname
Ján Botto

Andere Namen
Janko Cigáň, K. B. študent, Ivan Krasko, J. Cigán, Bohdana J. Potokinová, Janko C.

Datum und Geburtsort
12. 07. 1876, Lukovištia

Datum und Sterbeort
03. 03. 1958, Bratislava

Wirkungsbereich
Bratislava, Praha, Piešťany

Charakteristik
Popredný slovenský básnik, prekladateľ, účastník bojov počas 1. svetovej vojny, tajomník na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, 1928 - 1938 na Krajinskom úrade v Bratislave.

Informationsvermerk
Narodený 12. 7. 1876 v Lukovištiach, zomrel 3. 3. 1958 v Bratislave, vedúca osobnosť generácie básnikov Slovenskej moderny, prekladateľ básni z rumunčiny.

Biographie
Roku 1887 - 1896 absolvoval gymnaziálne štúdia v Rimavskej Sobote, Pondelku, Sibini a v Brašove, kde 1896 maturoval, 1900 - 1905 študoval chemické inžinierstvo na českom vysokom Učení technickom v Prahe, po roku 1919 navštevoval prednášky na Filozofickej fakulte (história, filológia, dejiny umenia), zároveň na právnickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1896 - 1897 a 1898 - 1900 dozorca pri stavbe mlyna a vo voštiarni u J. Kováča na Teplom Vrchu, 1897 - 98 ako dobrovoľník vykonal vojenskú službu v Tridente a vo Viedni, 1905 - 1914 pôsobil v Čechách ako chemik v cukrovare v Klobukoch a technický vedúci chemickej továrne v Slanom, 1914 - 1918 dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko - uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici, v prvej svetovej vojne bojoval na ruskom, talianskom a rumunskom fronte. Po vzniku ČSR 1918 - 1928 tajomník na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, 1928 - 1938 na krajinskom úrade v Bratislave, súčasne 1919 - 1929 poslanec a 1929 - 1939 senátor Národného zhromaždenia v Prahe, 1938 - 1943 žil na dôchodku v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Jeho rozsahom neveľké básnické dielo patrí ku klasickým hodnotám slovenskej literatúry. Od začiatku 20. storočia, vyrovnávajúc sa s tvorbou P. O. Hviezdoslava, s J. Jesenským vedúca osobnosť generácie básnikov Slovenskej moderny a postupne vrcholný reprezentant slovenskej predvojnovej poézie, ktorý zásadne ovplyvnil jej ďalšie vývinové smerovanie. Od roku 1896 prispieval básňami do Slovenských pohľadov, ale jeho skutočný veľký vstup do slovenskej literatúry sa udial až roku 1905 - 06, keď v časopise Dennica vyšiel cyklus jeho deviatich básnií so sociálnym a etickým akcentom "Lístok", ktorý vzbudil pozornosť kritiky i čitateľskej verejnosti. V tomto období pokračoval v tvorbe veršov, z ktorých vstupovala do popredia nová symbolistická tématika a poetika, obohacujúca staré realistické postupy o sugestívne a nostalgické prvky. V prvej básnickej zbierke "Nox et solitudo" dominovala piesňovosť a baladickosť i kondenzovaný lyrický prejav. V druhej a zároveň poslednej knižne vydanej zbierke "Verše" (1912) zaznamenala vrchol jeho poézia domova, načrtnutá najmä v sociálnej polohe, niekedy až buričsky zafarbenej ( napr. v známych básňach "Otcova roľa, Otrok, Baníci"). Do vypuknutia prvej svetovej vojny napísal ešte reflexívne básne s tematikou z národných dejín - "História, Pribina, Svätopluk" - pravdepodobne ako základ väčšieho cyklu, ktorý však nerealizoval. Počas pobytu na frontoch v rokoch 1915 - 1916 pracoval na protivojnovo zameranej básnickej skladbe "Eli, Eli, lama azabthani?", ale dotvoril len jej úvodnú kapitolu "Fragment". Po roku 1918 časopisecky uverejnil iba básne "Záznam a kritika", čím sa prakticky uzavrelo jeho subtilné poetické dielo, okrem lyricky komponovaných básnických improvizáciii v závere života. Časť jeho tvorby nezaradenej do dvoch knižne vydaných zbierok vyšla v súbornom diele (1954), všetky literárne aktivity obsahovalo až posmrtne vydané 2. zv. "Súborné dielo" (1966 - 1994).

Suche Bücher der Bibliothek Piestany