Details

Alexy Janko

Datum und Geburtsort
25. 01. 1894, Liptovský Mikuláš

Datum und Sterbeort
22. 09. 1970, Bratislava

Wirkungsbereich
Piešťany, Liptovský Mikuláš, Bratislava, Martin, Ružomberok, Praha

Charakteristik
25. januára 1894 sa narodil jeden z najvýznamnejších Liptákov - výtvarník, spisovateľ, publicista, pedagóg a záchranca mnohých historických a kultúrnych pamiatokna Slovensku - Janko Alexy.

Informationsvermerk
Významný slovenský národný umelec, maliar, brat Jozefa Alexyho, v rokoch 1932 - 1937 pôsobil i v Piešťanoch, kde sa pokúšal založiť tvz. kolóniu umelcov. Pod vplyvom svojho brata Jozefa sa dal na včelárenie, chodieval k nemu na Havran, kde mal chatu jeho brat. Včeláreniu sa venoval i potom, ako sa presťahoval z Piešťan do Bratislavy v roku 1937.

Biographie
V rokoch 1919 -1925 študoval na pražskej Akadémii výtvarného umenia (prof. J. Loukola, V. Bukovac, M. Pirner, M. Švabinský). Janko Alexy patril popri M. Benkovi a Ľ. Fullovi k zakladateľom novodobého slovenského výtvarného umenia. Povaha jeho umenia je skutočne národná - modernými výtvarnými prostriedkami sa pokúšal o monumentalizáciu typickej slovenskej dediny a slovenského ľudu. Venoval sa predovšetkým maľovaniu krajín a portrétom štylizovaným podľa národných tradícií v jednoduchej modelácií a farebnosti, ktoré dodávajú jeho dielam baladický charakter. Bol inšpirovaný ľudovou poetikou (Horí ohník, horí, 1921; Bača a smrť, 1921; Hôrni chlapci, 1921), dedinskými námetmi (Slovenská madona; Žena z Heľpy), lyrickou krajinou a mestkými zákutiami (Zo starej Bratislavy). V 50. rokoch sa venoval taktiež monumentálnym realizáciám (mozaikové okná v Piešťanoch, 1951; mozaikové okná Slovenského národného divadla v Bratislave, 1952), významné sú aj jeho tapisérie. Rovnako sa venoval krajine a figurálnemu zobrazeniu najmä pastelovou technikou. Inšpirovalo ho prostredie mesta i jeho historická architektúra. Vo svojich dielach zachytáva premenu a premeny slovenského života ako človeka, tak aj okolia. V roku1970 žil v Ľubochni brat Alexyho manželky Štefan Bugan, ktorý tu hneď po smrti švagra, 12. októbra 1970, vydal v malej knižočke básnickú reportáž o bratislavskom pohrebe pod názvom Posledná cesta národného umelca Janka Alexyho. V reportáži je naznačené, že Alexyovcov poznali aj na ľubochnianskom Salatíne. Okrem toho Alexyovci a Štefan Bugan sa v Ľubochni priatelili s Jozefom Hercegom, ktorý v lete 1971 navštívil ich bratislavský ateliér, pričom do alexyovskej kroniky vlastnoručne napísal: „Som šťastný, že som mohol vstúpiť do domu nebohého národného umelca Janka Alexyho, ktorého od začiatku som obdivoval a stále viac zbožňoval pre jeho veľké národné umenie a osobnú veľkosť človeka najušlachtilejšieho, plného lásky a dobroty k svojmu národu. Som veľmi vyznamenaný, že som bol na Hradnej studni veľmi láskavo prijatý neobyčajne ušľachtilou a skvelou umelkyňou, umelcovou manželkou Šárikou. Jeho pamiatka bude večne v slovenskom národe. Bratislava 2. 6. 1971.“ Viacero známych a príbuzných mali Alexyovci aj v Ružomberku a Kraľovanoch. A napokon - na Alexyho pohrebe v Bratislave sa so zosnulým národným umelcom lúčil za slovenských výtvarníkov Ružomberčan Róbert Dúbravec, ktorý bol vtedy predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Suche Bücher der Bibliothek Piestany