Detaily

Alexy Janko

Dátum a miesto narodenia
25. 01. 1894, Liptovský Mikuláš

Dátum a miesto úmrtia
22. 09. 1970, Bratislava

Pôsobnosť
Piešťany, Liptovský Mikuláš, Bratislava, Martin, Ružomberok, Praha

Charakteristika
25. januára 1894 sa narodil jeden z najvýznamnejších Liptákov - výtvarník, spisovateľ, publicista, pedagóg a záchranca mnohých historických a kultúrnych pamiatokna Slovensku - Janko Alexy.

Informačná poznámka
Významný slovenský národný umelec, maliar, brat Jozefa Alexyho, v rokoch 1932 - 1937 pôsobil i v Piešťanoch, kde sa pokúšal založiť tvz. kolóniu umelcov. Pod vplyvom svojho brata Jozefa sa dal na včelárenie, chodieval k nemu na Havran, kde mal chatu jeho brat. Včeláreniu sa venoval i potom, ako sa presťahoval z Piešťan do Bratislavy v roku 1937.

Životopis
V rokoch 1919 -1925 študoval na pražskej Akadémii výtvarného umenia (prof. J. Loukola, V. Bukovac, M. Pirner, M. Švabinský). Janko Alexy patril popri M. Benkovi a Ľ. Fullovi k zakladateľom novodobého slovenského výtvarného umenia. Povaha jeho umenia je skutočne národná - modernými výtvarnými prostriedkami sa pokúšal o monumentalizáciu typickej slovenskej dediny a slovenského ľudu. Venoval sa predovšetkým maľovaniu krajín a portrétom štylizovaným podľa národných tradícií v jednoduchej modelácií a farebnosti, ktoré dodávajú jeho dielam baladický charakter. Bol inšpirovaný ľudovou poetikou (Horí ohník, horí, 1921; Bača a smrť, 1921; Hôrni chlapci, 1921), dedinskými námetmi (Slovenská madona; Žena z Heľpy), lyrickou krajinou a mestkými zákutiami (Zo starej Bratislavy). V 50. rokoch sa venoval taktiež monumentálnym realizáciám (mozaikové okná v Piešťanoch, 1951; mozaikové okná Slovenského národného divadla v Bratislave, 1952), významné sú aj jeho tapisérie. Rovnako sa venoval krajine a figurálnemu zobrazeniu najmä pastelovou technikou. Inšpirovalo ho prostredie mesta i jeho historická architektúra. Vo svojich dielach zachytáva premenu a premeny slovenského života ako človeka, tak aj okolia. V roku1970 žil v Ľubochni brat Alexyho manželky Štefan Bugan, ktorý tu hneď po smrti švagra, 12. októbra 1970, vydal v malej knižočke básnickú reportáž o bratislavskom pohrebe pod názvom Posledná cesta národného umelca Janka Alexyho. V reportáži je naznačené, že Alexyovcov poznali aj na ľubochnianskom Salatíne. Okrem toho Alexyovci a Štefan Bugan sa v Ľubochni priatelili s Jozefom Hercegom, ktorý v lete 1971 navštívil ich bratislavský ateliér, pričom do alexyovskej kroniky vlastnoručne napísal: „Som šťastný, že som mohol vstúpiť do domu nebohého národného umelca Janka Alexyho, ktorého od začiatku som obdivoval a stále viac zbožňoval pre jeho veľké národné umenie a osobnú veľkosť človeka najušlachtilejšieho, plného lásky a dobroty k svojmu národu. Som veľmi vyznamenaný, že som bol na Hradnej studni veľmi láskavo prijatý neobyčajne ušľachtilou a skvelou umelkyňou, umelcovou manželkou Šárikou. Jeho pamiatka bude večne v slovenskom národe. Bratislava 2. 6. 1971.“ Viacero známych a príbuzných mali Alexyovci aj v Ružomberku a Kraľovanoch. A napokon - na Alexyho pohrebe v Bratislave sa so zosnulým národným umelcom lúčil za slovenských výtvarníkov Ružomberčan Róbert Dúbravec, ktorý bol vtedy predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Vyhľadaj knihy v Mestskej knižnici mesta Piešťany